V roku 2025 malo zdravotníctvo k dispozícii historicky najviac finančných zdrojov. Celkové výdavky na zdravotníctvo boli v roku 2025 rozpočtované na úrovni 9,6 mld. eur (6,9 % HDP). Výdavky na zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia dosiahli tiež historickú úroveň 8,2 miliardy eúr. Premietli sa tieto zdroje do lepšieho fungovania zdravotníctva v prospech pacienta? Žiaľ, k zásadnejším zmenám v sektore nedošlo. Historický rozpočet priniesol iba sociálny zmier, bez vízie zmeny a s pokračujúcim zhoršovaním dostupnosti služieb predovšetkým pre chronicky chorých a nízkopríjmových pacientov.
Zo systému zdravotníctva na Slovensku sa postupne vytráca solidarita. Rok 2025 tento trend ešte viac prehĺbil. Osoby, ktoré nemajú závažné chronické ochorenie a môžu si dovoliť za služby zaplatiť, sú uprednostňované, dostávajú sa skôr na termín, majú dostupnú lepšiu zdravotnú starostlivosť a subjektívne nemusia pociťovať zásadný problém so systémom zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Situácia sa zásadne mení, keď na to osoby nemajú, alebo trpia na závažné chronické ochorenia. Práve vtedy, keď sa musia spoľahnúť na solidaritu v systéme, nastáva problém. Nemusia sa dostať včas na termín ku lekárovi, môžu naraziť na dlhé čakacie lehoty na operáciu, nemusia dostať potrebný inovatívny liek, alebo narážajú na zlé systémové nastavenia, ktoré ich nútia k zbytočným alebo duplicitným vyšetreniam. Zároveň sa solidarita vytráca aj na strane pacientov, viacerí čerpajú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na iných, všetko chcú mať hneď, overujú si rozhodnutia lekára u ďalších špecialistov, alebo nútia zdravotníkov do rozhodnutí, ktoré sú výhodné pre nich, na úkor systému ako celku. Do toho vstupujú záujmy finančných skupín, farmapriemyslu, dodávateľov tovaru a služieb a politické vplyvy, ktoré systém deformujú trhovo-populisticky.
Tento trend sa dá zvrátiť len silnejšími reguláciami, ktoré sme žiaľ v roku 2025 nevideli. 8,2 miliárd eúr z verejného zdravotného poistenia bolo rozdelených naďalej nerovnomerne, nie na základe potreby, výkonu, efektivity alebo kvality, ale na základe často netransparentných a nesystémových nastavení, alebo lepšieho lobingu.
V ambulantnom sektore prebehol poplatkový audit, ale Ministerstvo zdravotníctva ho odmietlo v plnom rozsahu zverejniť. V systéme nedošlo k zmene zlého úhradového mechanizmu, ktorý nezabezpečuje férové financovanie všetkých ambulancií a efektívne využívanie siete. Zlý úhradový mechanizmus potencuje návštevy a vyšetrenia, bráni prirodzenej generačnej výmene lekárov a je pre niektoré špecializácie likvidačný.
V ústavnej zdravotnej starostlivosti rástli náklady na mzdy zdravotníkov, nárast miezd viazaný na priemernú mzdu v hospodárstve predstavoval takmer 390 miliónov eúr, čo je pri súčasnej ekonomickej výkonnosti Slovenska dlhodobo neudržateľné. Zároveň naďalej absentuje centrálne obstarávanie tovarov a služieb pre štátne nemocnice, benchmarkovanie cien materiálu používaného v nemocniciach, ako aj riešenie dlhodobého problému chronického zadlžovania štátnych nemocníc. Rovnako aj v roku 2025 sme videli pokračujúci trend postupného vytesňovania štátnych a verejnoprospešných nemocníc a záujem súkromných spoločností o ich ovládnutie. Či už to boli nemocnice patriace trenčianskemu VÚC alebo naposledy nemocnica Milosrdní bratia, patriaca rakúskej reholi.
Oblasť liekovej politiky sa v roku 2025 zásadnejšie nezmenila. Naďalej pretrvávajú všetky negatívne dopady referencovania cien liekov na priemer troch najnižších v EÚ. Výsledok je, že síce máme lacné lieky, ale tie sú často nedostupné. Dôvody sú na viacerých úrovniach. Ako malá krajina sme pre farmapriemysel nezaujímavý trh a ešte k tomu nám predávajú lieky za nízke ceny, čo ich demotivuje lieky na Slovensku registrovať, kategorizovať alebo predávať. Nízke ceny liekov a trvanie na zľavách za drahé inovatívne lieky na vstupe, ešte viac prehlbuje ilegálny reexport liekov za naše hranice, na ktorom bohatnú vybrané firmy a k našim pacientom sa tieto lieky nedostanú včas. Vstup inovatívnych liekov do kategorizácie sa za pôsobenia ministra Šaška výraznejšie spomalil. Aktuálne je väčšia lieková reforma v mimorezortnom pripomienkovom konaní a mala by priniesť riešenie niektorých parciálnych problémov.
O úspešnom roku sa nedá hovoriť ani v personálnom manažmente. Nedarí sa nám podporiť generačnú výmenu, najmä lekárov v ambulanciách, stále nebezpečne rastie prepad počtu mladých sestier do 40 rokov, ktoré pracujú v našom zdravotníctve. Ostávajú v platnosti viaceré nezmyselné kompetenčné obštrukcie a nadmerná a často zbytočná byrokratická záťaž, ktorá núti zdravotníkov tráviť viac času pri počítačoch ako pri pacientoch.
V oblasti elektronického zdravotníctva sa nepodarilo naštartovať žiaden zásadný program. Ani eLab, ktorý mal stransparentniť a zefektívniť používanie vyšetrovacích a laboratórnych metód, ani e-výmenný lístok, ktorý mal prisieť k lepšej previazanosti všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Zber zmysluplných dát a ich vyhodnotenie prebieha naďalej chaoticky. Výsledkom je, že zdravotná politika sa vo väčšine prípadov robí živelne a nie podľa hodnoverných údajov.
V roku 2025 pokračoval aj v sektore zdravotníctva legislatívny zmätok, robenie zákonov na poslednú chvíľu, často cez skrátené legislatívne konanie, alebo ako prílepok k nesúvisiacemu zákonu. Ministerstvo zdravotníctva mešká s viacerými projektami, či už je to ohľadom poplatkov v zdravotníctve, nastavenia záchrannej zdravotnej služby, alebo univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Počas roka 2025 dostávali široký mediálny priestor nevedecké informácie od splnomocnenca vlády pre prešetrenie manažmentu pandémie covid-19, Petra Kotlára. Ani výskum Slovenskej akadémie vied nepresvedčil splnomocnenca vlády o bezpečnosti vakcín. Do verejného priestoru opakovane šíril dezinformácie ohľadom očkovania proti vírusu covid-19, čím okrem iného nahlodával aj dôveru verejnosti v očkovanie ako také. V roku 2025 sme sa opäť stali svedkami znevažovania vedcov, konkrétne tých, ktorí počas pandémie otvorene stáli na strane vedy, alebo aj vedcov zo Slovenskej akadémie vied.
Rezortu zdravotníctva sa nevyhla ani korupčná kauza. Tender na 2 miliardy eúr musel minister zdravotníctva zrušiť potom, čo sa na verejnosť dostali informácie o jeho zmanipulovaní. Víťazi tendra boli známi skôr, ako sa výsledky dostali na verejnosť. Pre toto hrubé zlyhanie a podozrenia z klientelizmu mal minister Kamil Šaško odstúpiť. Dodnes je na programe parlamentu návrh na jeho odvolanie, ktorý vládna koalícia odsúva z jedného zasadnutia NRSR na druhé.
Ak by sme mali hľadať nejaké pozitíva v roku 2025, rozhodne by to bola výstavba nových koncových nemocníc v Prešove, Martine a Banskej Bystrici. Síce nevieme, či sa harmonogram výstavby podarí naplniť a nedôjde k ohrozeniu zdrojov z Plánu obnovy, ale na všetkých stavbách vidieť čulý ruch a cítiť odhodlanie začaté projekty dostavať. Otázne sú financie na finalizáciu týchto veľkých projektov, vrátane projektu Národnej univerzitnej nemocnice vo Vajnoroch. Pozitívne treba hodnotiť aj snahu o transparentnejšie a spravodlivejšie financovanie nemocníc, ktoré bolo doteraz vydané napospas svojvôli poisťovní a Ministerstva zdravotníctva. Prostredníctvom memoranda s LOZ sa presadili pozitívne zmeny, ktoré odkrývajú skutočné financovanie nemocníc a umožňujú ich porovnanie.
Celkovo sa dá konštatovať, že rok 2025 v zdravotníctve poznačila stagnácia a rezignácia na zásadné systémové zmeny. Bez nich však slovenské zdravotníctvo bude pokračovať na ceste, ktorou sa vybralo - k desolidarizácii systému. Rukojemníkmi v tomto systéme sú pacienti, ktorí sú stále častejšie vystavení dileme – pay or pray. Zaplať alebo sa modli.